reklama

Čo znamená vyvolenie Izraela vo vzťahu k národom sveta?

Bol raz jeden maliar. Jeho výnimočnosť spočívala nielen v nádhernom maľovaní obrazov, ale aj v schopnosti dávať farbám život. Maliar utvoril veľké množstvo pestrých farieb, ktoré mali schopnosť samostatne maľovať. Jedného dňa sa maliar rozhodol nakresliť svoj nový obraz, preto sa pýtal farbičiek, ktorá bude ochotná nechať sa použiť na toto dielo. Farbičky však boli zamestnané svojimi vlastnými obrazmi. Nakoniec sa prihlásil obyčajný čierny tuš, na ktorý sa pestrofarebné farby pozerali s pohŕdaním. Maliar zobral tuš do svojej ruky a začal ním maľovať nový obraz. Tuš sa z času načas vytrhol maliarovi, aby podľa príkladu ostatných farbičiek namaľoval dáke svoje dielo, ale vždy z toho bola len machuľa. Maliar znovu a znovu bral svoj tuš do ruky, až jedného dňa začal pracovať na vrchole svojej práce. S veľkou starostlivosťou namaľoval obraz seba samého – svoj autoportrét. Čo sa však nestalo. Čierny tuš začal pochybovať o kvalite obrazu svojho maliara. Spomínal na časy, keď maliar namaľoval s ním iné krásne obrazy, najmä na obraz nádhernej rajskej krajiny. Na druhej strane niektoré farbičky, ktoré si prišli pozrieť nové maliarovo dielo, žasli nad týmto autoportrétom. Nesm

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

Prečo celý Izrael neprijal Ješuu za svojhoMesiáša? Táto otázka bude pravdepodobne patriť medzi tie, ktoré vyčerpávajúco zodpovie až Mesiáš pri svojomdruhom príhode. Viacero textov Nového zákona toto „mystérium“ (tajomstvo) chápev súvislosti s ohlasovaním evanjelia pohanským národom.Najvýstižnejšie to vyjadril mesiánsky Žid Pavol, ktorý sa nad tajomstvomIzraela zamýšľal najmä v liste Rimanom: „Nechcem, bratia, aby ste nepoznali toto tajomstvo a boli múdri samipre seba, že na časť Izraela zaľahla slepota dovtedy, kým nevojde plný počet pohanov, a tak bude spasený celý Izrael“(Rim 11,25-26). Podľa slov samotného Ješuu, obdobie do jeho druhého príchodumôžeme nazvať „časom pohanov“, ako čítame v evanjeliách:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mk 13,10: „...najprvsa musí hlásať evanjelium všetkým národom.“

Mt 24,14: „Totoevanjelium o kráľovstve sa bude hlásať pocelom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec.“

Lk 21,24: „...odvedúich (Židov) do zajatia medzi všetky národy a po Jeruzaleme budú šliapaťpohania, kým sa nenaplní čas pohanov.“


Svätý národ a ostatné národy

Kto sú to národy? Podľa tradičného pohľadujudaizmu Boh rozdelil svet na Izrael a sedemdesiat národov (hebr. gojim). Hebrejský výraz goj označuje vo všeobecnosti hociktorýnárod, vrátane samotného Izraela (por. Gn 46,3; Ex 9,24, 33,13; Dt 4,6 atď.). Zvlášť v poexilovej dobe sačoraz častejšie tento pojem začal používať na ne-židovský ľud, pranárody“, pohanov –ktorí boli nepriateľmi Izraela, zvlášť v boji o zasľúbenú zem (Dt 4, 38). Izraelje oproti nim svätým národom gojkadoš (Ex 19,6 ). Práve s Izraelom JHVH uzavrel zmluvu, ktorejvonkajším znakom je obriezka a daroval mu Tóru. Tuná sa môžeme zastaviťa priblížiť si rozprávanie samotných Židov, ktorí si často kládli otázku,prečo práve oni dostali od Boha dar Tóry? Jestvuje zaujímavý príbeh zaznamenanýv Talmude (Šabat 88a) a midrášoch (Sifrej Dt, /pischa 343/):

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bohpôvodne zamýšľal, že daruje Tóru všetkým ľuďom na zemi. Na počiatku pretochodil Svätý Boh od národa k národu a chcel, aby ho ľudia prijali.Najprv išiel k ľudu Ezau a opýtal sa: „Chcete prijať moju Tóru?“ – „Čoje v nej napísané?“, pýtali sa. –„Nezabiješ“. –„Nie,“ odpovedalis vysvetlením: „Nás živý meč. Nemôžeme prijať Tóru“. Potom šiel Boh k národu Amonitova Moabcov a pýtal sa ich, či by prijali Tóru. Aj oni sa opýtali: „Čoje v nej napísané?“ – „Nescudzoložíš,“ povedal Boh. – „To je nám ľúto“, odpovedaliAmoniti a Moabci, „my sme vždy cudzoložili, nemôžeme prijať Tóru.“ Potomprišiel k Izmaelitom a pýtal sa ich: „Chcete prijať Tóru?“ – Aj onisa opýtali: „Čo je v nej napísané“ – „Nepokradneš“. – „Pre nás jeprirodzené kradnúť,“ povedali Bohu. „Nemôžeme prijať Tóru“. Podobneto dopadlo aj u ostaných národov po celej zemi, kým Boh neprišielk Izraelitom, ktorý práve stáli pri hore Sinaj. Svätý Boh sa ich opýtal:„Chcete prijať Tóru?“. Izraeliti sa nepýtali, čo je tam napísané, aleodpovedali: „Všetko, čo JHVH povedal, chceme konať a učiť sa tomuporozumieť.“ Podľainej verzie tohto príbehu však JHVH vo chvíli, keď kládol Izraelu akoposlednému z národov otázku, či chcú prijať Tóru, držal nad ich hlavami horu Sinaj a po otázke dodal: „Ak nie, táto hora bude váš hrob!“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Príbeh odráža viacero skutočností. JedineIzrael povedal Bohu áno, hoci motívy súhlasu mohli byť rozličné. Predtým neždaroval Boh Izraelu Tóru, oslovil ostatné národy, takže Izrael bol pre neho „ažposlednou možnosťou“. Skutočnosť, že vyvolenie Izraela nebolo založené na jehoveľkosti, ani spravodlivosti, ani morálnych kvalitách, otvorene dosvedčuje ajsamotná Tóra pri udalosti darovania Zasľúbenej zeme: „Vedz teda, že nie pre tvoju spravodlivosť ti JHVH, tvoj Boh, dáva tútodobrú zem, lebo si ľud tvrdej šije“ (Dt 9,6). K vyvoleniu Izraelaspomedzi ostatných národov zostáva napokon len jeden motív: nezaslúžená Božialáska. Izrael si El šadaj (Všemohúci) vyvolil a urobil ho „zreničkousvojho oka“, rozhodnutím svojej moci a lásky. Podobne ako na počiatku, On povedal a stalosa... Človek má vo zvyku o určitých otázkach neustále polemizovaťa diskutovať a vyvolenie Izraela k takýmto otázkam patrí.Z perspektívy Stvoriteľa je však diskusia zbytočnou, pretože on razoslovil Izrael ako ami – môj ľud a on ním zostane až do skončenia sveta, lebo„Božie dary a povolanie súneodvolateľné“ (Rim 11,29).

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Vyvolenie ako zodpovednosť

El šadaj urobil rozhodnutie, vyvolil si Izraela urobil ho svojím zvláštnym vlastníctvom (Ex 19,5). Urobil ho svätým národom (Ex 19,6), čiže oddeleným od ostatných národov.Nie však preto, aby mohol neustále požívať zvláštne výsady. Bol vyvolený, abysa stal kráľovstvom kňazov, ktorí budú zviditeľňovať jedinéhoa pravého Boha medzi všetkými národmi. Musíme si však uvedomiť, že Židianikdy sami seba nevnímali ako misijné náboženstvo. Skôr naopak, od ostatnýchnárodov bol Izrael oddelený (Nm 23,9). Sám Hospodin postavil medzi Izraeloma národmi sveta akýsi „múr rozdelenia“. Ostatné národy boli potom Božímzásahom vyháňané zo Zasľúbenej zeme (Ex 34,24), a to pre ich zlobu (Dt9,4), nečistotu (Lv 18,24), ohavnosť (Dt 18,9),zhotovovanie si vlastných bôžikov (2Kr 17,29 ), smilstvo (1Kr14,24 ), počúvanie čarodejníkov a veštcov (Dt 18,14). Najradikálnejšiea pre súčasného človeka priam pohoršujúco pôsobí postoj Izraelak najbližším susedom – tzv. „siedmym národom“. Tieto kanaánske pranárodyohrozovali samotnú podstatu Izraela, ktorou bol výlučný vzťahk Hospodinovi. Preto sám El šadajvyniesol nad nimi kliatbu úplného zničenia (cherem),ako čítame v Deuteronómiu (7,1-6). Lenak je Izrael verný zmluve s JHVH, verný svojmu Bohu a nebude slúžiťiným bôžikom, bude požehnaním aj pre všetky ostatné národy. Vtedy sa naplníprísľub daný Abrahámovi, prvému Hebrejovi: „vtebe budú požehnané všetky rodiny (rody) zeme“ (Gn 12,3).


Ješua zničil múr rozdelenia

Keď sa mesiánsky Žid apoštol Pavol zamýšľalnad účinkom Ješuovho diela vo svete, prichádza k jednému dôležitému záveruohľadom Izraela a národov: „On zoboch urobil jedno a vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia,nepriateľstvo... a zmieril oboch s Bohom“ (por. Ef 2,14.16). Hoci Ješua ako najvyšší veľkňazpodľa rádu Melchizedechovho vyhlásil, že bol „poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela“ (Mt 15,24), vzápätískrze vieru Kanaánskej ženy – pohanky, uzdravil jej dcéru. Samaritánke jasnepovedal, že „spása je zo Židov“ (Jn4,22), ale vzápätí jej odhalil svoju mesiánsku totožnosť. Ješua povolala vyvolil si dvanástich učeníkov zo synov Izraela, ktorých vyslaniepredstavuje misiu medzi vyvoleným národom, ale u Lukáša čítame ajo vyslaní „iných sedemdesiatich (dvoch)“ (10,1-12). Títo symbolickypredstavujú budúcu misiu k sedemdesiatim národom sveta. Evanjelium je poJežišovom zmŕtvychvstaní spočiatku hlásané Židom (Sk 2,14; 11,19),v židovských synagógach (Sk 13,5; 14,1), ale vzápätí je ohlasované ajpohanom. Skrze mesiánskeho Žida Pavla a ďalších spočiatku výlučnežidovských hlásateľov sa začína napĺňať proroctvo Malachiáša: „Od východu slnka až po západ je veľké mojemeno medzi národmi a na každom mieste budú obetovať, budú prinášať môjmu menučistú obetu, lebo je veľké moje meno medzi národmi, hovorí Pán zástupov“ (Mal1,11).


Návrat národov na Sion

Povolanie a vyvolenie Izraela sa odpočiatku týkalo všetkých rodín, všetkých národov sveta. Pred príchodom Mesiášavšak tento ľud mohol slúžiť národom sveta len „centripetálne“, smerom dovnútra. Medzi ním a ostatnými národmi Boh postavil „múr rozdelenia“a jedinou cestou záchrany pre ľudí z národov bola konverzia najudaizmus. Až po príchode Ješuu, po jeho smrti a zmŕtvychvstaní, Boh sámzničil „priehradný múr“, ktorý oddeľoval Izrael a národy. Odvtedy misiaŽidov, ktorí prijali Ješuu za svojho Mesiáša, mohla byť „centrifugálna“,smerujúca smerom von – k národom sveta. Týmto nastal „čas pohanov“. Žiaľkresťania z národov sveta veľmi skoro upadli do hriechu Jozefových bratov,ktorým je závisť. Tak ako títo svojho brata hodili do cisterny a predaliho do otroctva, aj cirkvi z pohanov zapredali svojho brata. Zobrali mudôstojnosť, zapreli vzťah k nemu a nechali ho trpieť medzi národmisveta. Tak ako Jakub nikdy nezabudol na svojho milovaného syna Jozefa, aninebeský Otec nezabudol na svoj ľud. Po niekoľkých storočiach, v ktorýchtrpezlivo čakal na hlásanie evanjelia všetkým národom, môžeme na vlastné očividieť, že sa blíži čas, kedy bude spasený celý Izrael. Nielenže sme svedkamiich návratu do Zaľúbenej zeme, ale môžeme sa stretnúť s prvotinamiposlednej žatvy. Nimi sú dnešní mesiánski Židia. Nastávajú dni, keď sav nich napĺňa Zachariášovo proroctvo: „Vtých dňoch sa chopí desať mužov z národov všetkých jazykov pevne cípu rúchajedného Júdejca a povedia: „Pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že s vami je Boh“ (Zach 8,23).Ako kresťania z národov vyhľadávame stretnutia s mesiánskymi Židmi,aby sme ich plne podporili vstúpiť do ich Bohom vyvoleného povolania. Sami sapritom od nich učíme a spolu s nimi, už bez múrov rozdelenia, môžeme oslavovať nebeského Otca a očakávať slávnypríchod nášho Mesiáša. Keďže veríme Božiemu slovu, veríme v naplnenieproroctva o posledných dňoch (podľaM. Bubera na sklonku dní), keď budú všetky národy (hebr. kol-hagojim) putovaťna Sion (Mich 4,1-5; Iz 2,1-5; Zach 8,22-23). Vtedy zo Siona vzídeTóra a slovo JHVH z Jeruzalema (Iz 2,3). Poslednou žatvou budespása celého Izraela, ktorý spozná svojho mesiáša, ako predpovedal Pavol ajprorok Zachariáš: „Potom budú hľadieť na toho,ktorého prebodli, a budú nad ním nariekať, ako sa narieka nad smrťoujednorodeného, a budú nad ním horekovať, ako sa horekuje nad prvorodeným“ (Zach12,10). A so zvyškami národov sa naplní posledný zo židovských sviatkov – sukot (Sviatok stánkov): „Všetcivšak, čo zostali zo všetkých národov,ktoré išli proti Jeruzalemu, pôjdu sa rok čo rok klaňať kráľovi, Pánovizástupov, aby slávili sviatok Sukot“ (Zach 14,16).

Andrej Mátel

Andrej Mátel

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som veriaci v židovského Mesiáša Ješuu... Zoznam autorových rubrík:  JudaizmusBlízky VýchodBiblicumŽidovsko-kresťanský dialógEkumenizmusKresťanstvoSociálna prácaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu