Somsi vedomý, že páchateľmi a obeťami násilia v rodinnom prostredí môžubyť okrem manželov a manželiek, druhov a družiek aj ostatní rodinnípríslušníci. Obeťami násilia v rodine nemusia byť len ženy a deti, aleaj starí ľudia, telesne a psychicky postihnuté osoby, ba dokonca ajdospelí zdraví muži. Tému, ktorú ako muž prinášam na Blog je „domácenásilie voči ženám". Túto voľbu vnímam ako akútnu potrebu vzhľadom naskutočnosť, že v našej spoločnosti je násilie voči ženám pomerne hlbokozakorenené, vysoko tolerované a latentné. Som presvedčený, že prevenciaa boj proti násiliu voči ženám nie je len vnútornou záležitosťoufeministiek, ktoré sú spravidla najaktívnejšie a najdôslednejšie natomto poli, ale problémom celej spoločnosti, vrátane nás mužov.
Akú sú charakteristické znaky domáceho násilia voči ženám, podľaktorých možno toto násilie identifikovať a ktoré sú preň príznačné?
· Blízke vzťahy rodinného či intímneho charakteru.Násilie sa odohráva medzi osobami, ktoré sú v úzkom vzťahu -príbuzenskom, rodinnom alebo intímnom (druh a družka, žena - matka aotec jej dieťaťa), teda nejedná sa o ľudí, ktorí sú voči sebeľahostajní bez súčasných alebo minulých väzieb;
· spoločná prepojenosť.Obeť aj páchateľ sú alebo boli citovo, rodinne, sociálne a ekonomickyveľmi úzko prepojení. Majú spoločné deti, vlastnia spoločný majetok,majú spoločný okruh priateľov... Ak sa žena rozhodne odísť zo vzťahu,riskuje, že príde nielen o deti, ale aj o sociálne prostredie, finančnéa materiálne prostriedky atď.;
· spoločné bývanie.Obeť a násilník bývajú spoločne, žijú v jednom dome alebo byte (ktoríspolu vlastnia alebo majú v spoločnom prenájme) a žena nemá možnosťtoto bývanie opustiť (kvôli nedostatku finančných prostriedkov, zostrachu, že muž byt zdemoluje alebo rozpredá jeho zariadenie atď.);
· skrytosť.Zvyčajne sa DN odohráva za zatvorenými dverami domova, v uzatvorenomprostredí muža, ženy (resp. detí), bez ďalších svedkov; súkromie rodinyje považované v spoločnosti za nedotknuteľné, čo vytvára vhodnépodmienky nerušeného násilia;
· opakujúce sa útoky - špirála (cyklus) násilia.V prípadoch DN nejde o jednorazové incidenty so závažnými dôsledkami,ale násilie má svoju históriu. Skôr ide o nepretržitý kolobeh atakov,prerušovaný fázami uzmierovania, prosieb o odpustenie, sľubov a obdobímrelatívneho pokoja (obdobie pokoja sa však postupne skracujú a obdobiavytvárania napätia a útokov sa predlžujú); každou ďalšou viktimizáciouklesá u ženy ochota oznámiť udalosť a znižuje sa jej dôvera v pomoczvonku;
· dlhodobé trvanie.Domáce násilie zvyčajne eskaluje niekoľko rokov (podľa skúseností zrozprávania žien, mnohé vyhľadajú pomoc až po 6 a viac rokoch; niektorévýskumy uvádzajú, že predtým než žena vyhľadá pomoc, zažila priemerne35 napadnutí). Ženy, ktoré zažívajú násilie, sa zvyčajne veľmi dlhopokúšajú vyrovnať so situáciou samy, zvyčajne však bez úspechu;
· stupňujúca agresia a vzrastajúca intenzita.DN začína opakujúcimi sa útokmi voči ľudskej dôstojnosti, k nim sapridávajú útoky proti zdraviu (napr. facky) a v konečnom štádiu prejdedo útokov proti ľudskému životu; u páchateľov sa stupňujekriminalizácia, u obetí traumatizácia. Podľa štúdie z USA sa ukázalo,že väčšina (73-85%) žien pred vydajom nepoznali fyzické násilie, ale posobáši sa frekvencia a krutosť začala stupňovať;
· zložitý, ambivalentný postoj obete k páchateľovi. ženasi praje zastaviť násilie a zároveň dúfa v pokračujúci vzťah (ilúziazotrvávajúceho vzťahu). Po násilnom incidente môže vyhľadať pomoc, alenásledne mení postoj aj výpoveď; chronická neistota, ochabnutosť azmätok;
· asymetria vo vzťahu, uplatňovanie moci a kontroly. Postavenieobete a páchateľa je nerovné. Prejavuje sa bezvýhradnou mocou agresoraa úplnou bezmocnosťou obete, ktorá je dlhodobo udržiavaná v závislom,nerovnomernom postavení v každodennom živote. Muž si vynucuje, aby ženabola poslušná a robila bez diskusie to, čo on chce, pričom kdonucovaniu používa násilie. Ním sa v rodine ničí symetrický vzťahpartnerov, namiesto ktorého vytvára delenie role na osobu kontrolujúcu(násilnú) a osobu závislú (týranú, ohrozenú). Agresor pritom svojesprávanie volí slobodne a strategicky k tomu, aby žena produkovalasprávanie, ktoré uspokojuje jeho potreby;
· žena je pod silným psychickým tlakom.Často jej chýba akákoľvek sebadôvera, je veľmi oslabená. Hanbí sa zazverejnenie, obviňuje samu seba z provokácií, neschopnosti vzdorovaťmužovi; bojí sa straty detí;
· pokračovanie násilia aj po rozchode.Skúsenosť a výskumy ukazujú, že DN má tendenciu pretrvávať aj porozvode, resp. odchode ženy od muža, zvlášť v tých prípadoch, keďzostávajú bývať v spoločnej domácnosti alebo majú spoločné deti.Dokonca práve v takomto období násilie často eskaluje.
Literatúra:
BANGO, D., VIKTORYOVÁ, J., VAJZER, L.: vyšetrovanie domáceho násilia páchaného na ženách, Akadémia Policajného zboru, Bratislava 2005, s. 11-13; BEDNÁřOVÁ, z.: Specifika práce s oběťmi domácího násilí in Policista 1/2006 (příloha); CONWAY, H.L.: Domácí násilí, s. 45-76; CONWAY, H.L.: Domestic Violence and the Church, Paternoster Press, Carlisle 1998, s. 45; ČIRTKOVá, L.: Domácí násilí in Kriminalista 3/2006 (příloha); vitoušová, P.: Domácí násilí (Oběti vybraných deliktů) in Pomoc obětem (a svědkům) trestných činů, s. 108-112.
