Iránsky prezident opäť verbálne atakoval Spojené štáty a Izrael. Tentoraz to urobil v Teheráne pred rozvášnením davom. Toto sú niektoré z výrokov verejného prejavu Mahmúda Ahmadínedžáda vysielaného na Iránskej News Channel IRINN TV dňa 2. júna 2008: pokračovanie článku
V austrálskej Adelaide sa nedávno konala 5. národná konferencia o bezdomovectve na ktorej bol predstavený nový program k tejto problematike pod názvom „Kto čaká na domov? Nový prístup k bezdomovectvu". V tomto prípade nejde len o jeden z mnohých programov mimovládnych organizácii pomáhajúcich ľuďom bez domova, ale o program austrálskej vlády. pokračovanie článku
Pomerne nedávno poslalo 138 islamských učencov otvorený list pápežovi a kresťanským predstaviteľom, v ktorom vyzývajú k ceste dialógu. Žiaľ, jedná sa o ojedinelú snahu predstaviteľov, ktorí v náboženskom islame nie sú dostatočne rešpektovaní. pokračovanie článku
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR spolu s Alianciou žien Slovenska dnes (28. mája) zorganizovali záverečný seminár pri príležitosti ukončenia kampane „Zastavme domáce násilie na ženách". pokračovanie článku
Ak by sa niekto zaoberal historickou analýzou boja proti domácemu násiliu v Slovenskej Republike, resp. bývalej ČSFR a ČSSR, príliš veľa optimizmu by takáto štúdia nepriniesla. Slovensko je však v súčasnosti štátom, ktorý sa snaží aktívne participovať na medzinárodnom poli vo všetkých oblastiach. Je členským štátom Európskej únie, súčasťou Rady Európy a Organizácie spojených národov. Práve v týchto medzinárodných organizáciách sa vedie už niekoľko desaťročí aktívny boj proti domácemu násiliu. pokračovanie článku
Deti žien, ktoré sú obeťami domáceho násilia, sú vždy - priamo alebo nepriamo - násilím postihnuté. Verím, že v masmédiách - vrátane blogu - sa bude venovať patričná pozornosť deťom, ktoré sa stali priamymi obeťami násilia v svojej vlastnej rodine. Tento príspevok chce upozorniť na prípady, kedy sú deti nepriamo obeťami domáceho násilia voči svojim matkám. pokračovanie článku
Istý brat ma pred nedávnom vyzval, aby som napísal ako chápem náuku o Trojici s úmyslom vytvorenia vzájomnej diskusie. Príliš sa mi nechcelo reagovať, nakoľko už dlhšiu dobu mám pocit, že kresťanstvo je presýtené doktrinálnymi vojnami slov. pokračovanie článku
Minulý týždeň som vložil na Blog článok venujúci sa mýtom o domácom násilí voči ženám. Priznám sa, že som nečakal takú diskusia, aká prišla. Uvedomil som si, že napriek Prvej národnej kampani proti násiliu páchanému na ženách vrátane domáceho násilia, je na Slovensku táto téma určitým „tabu“. pokračovanie článku
Verejnosť a nezainteresovaní ľudia si v diskusii, ale aj pri osobnom stretnutí so ženou, ktorá zažila domáce násilie, kladú otázky typu: „Prečo od muža neodíde? Prečo si to nechá páčiť? Prečo ho provokovala?“ atď. Tieto svedčia o totálnej neznalosti psychodynamiky násilia vnútri rodiny podporovanej mnohými mýtmi rozšírenými v spoločnosti. S pomocou takýchto mýtov je násilie ospravedlňované, prijímané za prípustné, respektíve zodpovednosť zaň je prenášaná na samotnú obeť – ženu. Uvediem aspoň najrozšírenejšie z týchto mýtov: pokračovanie článku
Kým sa na Slovensku viedli dlhé diskusie o tlačovom zákone, predstavitelia náboženského islamu majú v týchto veciach jasno. Saudskoarabský duchovný Muhammad Al-Munajid nedávno v televíznom interview varoval pred slobodou prejavu, ktorá môže viesť k slobode viery. A tá je vraj veľmi nebezpečná. pokračovanie článku
Tento článok píšem ako človek veriaci v Mesiáša Ješuu (Ježiša Krista). Len vďaka nemu som tým, čo som v súčasnosti. Bez neho by bol môj život taký ako život mnohých iných ľudí, ktorí patria k „národom sveta“, teda k pohanom. Veriaci ľudia zvyknú zabúdať na to, kým boli predtým, než uverili. Toto zabúdanie je nebezpečné v tom, že viera sa môže časom stať samozrejmosťou. Žiaľ, mnohí „veriaci“ sa nezriedka pohŕdavo stavali a dodnes stavajú k dvom skupinám ľudí – k „neveriacim“ a k Židom. Našťastie už pominuli časy, keď sebavedomie kresťanskej viery bolo spojené aj s politickou mocou, keď „pravoverní“ rôznym spôsobom prenasledovali „neveriacich“ a Židov. V tomto článku sa pokúsim na základe novozákonného textu v liste Efezanom 2,11-19 najskôr pripomenúť identitu nás pohanov, kým sme nepoznali Mesiáša. Až v Ješuovi sme získali prístup k Bohu, stali sme sa súčasťou jeho ľudu a novými ľuďmi. pokračovanie článku
Bol raz jeden maliar. Jeho výnimočnosť spočívala nielen v nádhernom maľovaní obrazov, ale aj v schopnosti dávať farbám život. Maliar utvoril veľké množstvo pestrých farieb, ktoré mali schopnosť samostatne maľovať. Jedného dňa sa maliar rozhodol nakresliť svoj nový obraz, preto sa pýtal farbičiek, ktorá bude ochotná nechať sa použiť na toto dielo. Farbičky však boli zamestnané svojimi vlastnými obrazmi. Nakoniec sa prihlásil obyčajný čierny tuš, na ktorý sa pestrofarebné farby pozerali s pohŕdaním. Maliar zobral tuš do svojej ruky a začal ním maľovať nový obraz. Tuš sa z času načas vytrhol maliarovi, aby podľa príkladu ostatných farbičiek namaľoval dáke svoje dielo, ale vždy z toho bola len machuľa. Maliar znovu a znovu bral svoj tuš do ruky, až jedného dňa začal pracovať na vrchole svojej práce. S veľkou starostlivosťou namaľoval obraz seba samého – svoj autoportrét. Čo sa však nestalo. Čierny tuš začal pochybovať o kvalite obrazu svojho maliara. Spomínal na časy, keď maliar namaľoval s ním iné krásne obrazy, najmä na obraz nádhernej rajskej krajiny. Na druhej strane niektoré farbičky, ktoré si prišli pozrieť nové maliarovo dielo, žasli nad týmto autoportrétom. Nesmelo sa ho spýtali, či by mohol kresliť aj s nimi. Maliar neprestal mať svoje neposlušné farbičky nikdy rád, preto s radosťou súhlasil. Začal maľoval svoj autoportrét vždy novou a novou farbou. Farbičky boli hrdé a zo starého obrazu namaľovaného čiernym tušom sa len vysmievali. Napokon naň celkom zabudli, ostal zastrčený kdesi v kúte. Len samotný maliar naň nikdy nezabudol. Jedného dňa ho vzal do svojich rúk, postavil ho do stredu svojej dielne. Začal brať farbičku za farbičkou a používal ich, aby vytvoril svoj posledný autoportrét na starom čiernom obraze. Obraz, ktorý maliar namaľuje, ešte nikto nikdy nevidel. pokračovanie článku
„Istotne nie“, odpovedia mnohí tzv. „pravoverní“: „Kresťania sa vzdialili jedinému Bohu, keď prijali človeka Ješuu za Mesiáša a Boha. A toto je rúhanie!“, doposiaľ tvrdia ortodoxní Židia. Aj Ješua počúval podobné výčitky: „Hoci si človek, robíš sa Bohom“ (Jn 10,33). „Starý zákon predstavuje Boha, ktorý nielen tvorí, ale aj ničí, spôsobuje potopy, zabíja... Nielen miluje svoj ľud, ale aj nenávidí svojich nepriateľov. Ježiš nám predstavil Boha lásky... Toto mi dajako nejde dokopy...“, tvrdí mnoho kresťanov. Hoci vedia, že aj Starý zákon je súčasťou ich Biblie, takmer nikdy ho celý neprečítali. Židia sú pre nich ľudom minulosti, ktorí sa zatvrdil pred pravým zjavením... V nasledujúcom článku si dovolím odporovať týmto zaužívaným tvrdeniam a ponúknuť inú cestu úvahy. pokračovanie článku
„Nachamu nachamu ‘ami jomer elohejchem,“ takto znie v hebrejčine prvý verš 40. kapitoly proroka Izaiáša, čo v slovenskom preklade znamená: „Potešujte, potešujte môj ľud!, hovorí váš Boh.“ Týmto veršom sa podľa biblických odborníkov začína druhá časť tejto prorockej knihy (tzv. „deuteroizaiáš“). Nasledujúcou úvahou chcem hľadať odpovede na niekoľko otázok, ktoré biblický text ponúka. Komu je adresovaná výzva potešovania? Aký ľud má na mysli prorok? Ktorý ľud nazýva Boh „svojím ľudom“? Ako môžeme my potešovať tento „jeho ľud“? pokračovanie článku
Výpoveď, že Boh je náš Otec pozná každý kresťan. Teda „pozná“ v zmysle informácie, ktorá sa už dostala do jeho uší. Ale nie je poznať ako poznať. V Biblii „poznať“ znamená bytostne zakúsiť. Osobne si myslím, že byť veriacim kresťanom znamená mať vlastnú skúsenosť s tým, že Boh je skutočne môj starostlivý Otec. pokračovanie článku
Ohľadom osoby dr. Tisu je neustále množstvo otázok. K jeho pozitívnym stránkam ako kňaza patrilo silné sociálne cítenie [1], bol hrdým Slovákom a verným katolíkom. Na žiadnu osobu sa však nedá pozerať len z určitého selektívneho hľadiska a neprihliadať na „druhú stranu“. Zvlášť vtedy, keď táto osoba bol verejný činiteľ, ba dokonca prezident republiky. pokračovanie článku
Blíži sa čas Vianoc, čas obdarovávania sa. Sviatok, ktorí slávi väčšina Slovákov, veriaci aj ateisti. Aj neveriaci majú stromčeky, štedrú večeru, pustia si vianočné koledy a obdarovávajú sa vianočnými darčekmi. Vianoce sú pre nich sviatkami rodiny, pokoja a štedrého obdarovania. Konečne si v rodine nájdu čas byť spolu a zasadnú za rodinný stôl. Pre nás kresťanov sú Vianoce však čímsi viac. Počas nich si hlbšie uvedomujeme, že my sami sme boli štedro obdarovaní. pokračovanie článku
Mesiac december je známy dvomi sviatkami: židovskou Chanukou a kresťanskými Vianocami. Ich časová blízkosť priam vnucuje otázky po ich vzťahu. Ide o celkom nezávislé sviatky, ktorých časová blízkosť je náhodná alebo jestvuje medzi nimi určitý súvis? Ak áno, aký majú charakter? pokračovanie článku
Som veriaci v židovského Mesiáša Ješuu...
andrejmatel
andrej.matelgmail.com
